Joe Palaščák – KamInam

horskalucerna

Vychádza v edícii Poézia v decembri 2024

„kde sa zážitok zrýchľuje
dychom toho, kto sa ponáhľa,
aby sa vrátil pred západom slnka.„

Už od prvých zbierok Joe Palaščák prekvapoval svojou zrelosťou. Vo svojej piatej básnickej knihe sa mužskosť v dejinách, jej podoby a zlyhania stávajú nosnou témou. Cez príbehy, literárne postavy, historické aj náboženské komunity autor uvažuje o mužskom tele, o jeho prítomnosti a potláčaní zraniteľnosti, o výbojnosti a cestách kamkoľvek. Nimi sa prelína osobný príbeh muža, ktorý premýšľa na pozadí krajiny 21. storočia o tom, KamInam by šiel. KamInam ako slovenské slovo je ozvenou pútnického španielskeho „camino“ – cesta. Kniha tiež predstavuje autorskú osobnú cestu od senzitívneho lyrizmu k naratívnym básňam. V prieniku osobného, mytologického a historického vníma autor svoje tu a teraz ako nevyhnutné.

Maroš Bafia – Prichádzajúci chlapec

horskalucerna

Vychádza v edícii Poézia v decembri 2024

„Prichádzajúci chlapec skončil skôr, než začal.„

V roku 2020 sa Maroš Bafia s cyklom svojich básní Prichádzajúci chlapec stal finalistom súťaže Básne SK/CZ, ktorým zaujal vo svojej presvedčivej polohe nonkonformného individualistu. Nasledoval cyklus Čo zostalo z prichádzajúceho chlapca. Prichádzajúci chlapec je otočený chrbtom. Váha, akoby sa snažil niečo zakryť. Chce sa svetu ukázať, ale zároveň chce ostať v anonymite. Autor cez kontrast, iróniu, vtip a aforistickú výpoveď odzrkadľuje svoju zraniteľnosť a krehkosť, ktoré sa prejavili počas predchádzajúcich rokov. Tie boli preňho formatívne a do značnej miery potvrdili jeho polohu akéhosi blúdiaceho individualistu. Mohli by sme tu hovoriť o citovej výchove 21. storočia.

MAROŠ BAFIA (1987, Kežmarok) vyštudoval scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a niekoľko mesiacov strávil na štúdiách v Krakove. Je finalistom literárnych súťaží Poviedka a Básne SK/CZ. Pracuje ako lektor v SNG v Kaštieli Strážky, kde sa denne stretáva s tvorbou maliara Ladislava Mednyánszkeho. Svoj čas trávi vymýšľaním nových príbehov, ktoré mu pomáhajú zahnať fádnosť a rutinu.

Alfréd Tóth – Pohľadnice

horskalucerna

11,90 Eur, 52 strán, 13×21,5 cm, ISBN 978-80-69024-05-2

TITUL JE VYPREDANÝ

„Priniesli ste rokline svetlo a mojim rukám istotu“

Debut mladého oceňovaného básnika Alfréda Tótha, ktorý nanovo objavuje tradíciu ekfrastického písania, pri ktorom aktom imaginácie dospieva k príbehu za scénou či výjavom umeleckého diela. V Pohľadniciach autor píše básne svojim priateľom na pohľadnice z turistických miest a galérií zo 70-tych a 80-tych rokov 20.storočia, ktoré si vyberú. Klasická kultúra sa tu pritom premiešava s výjavmi zo socialistického výletného miesta Soči zo série turistických pohľadníc, aby sa pred nami rozohrali večné drámy života a smrti, lásky a zrady.

ALFRÉD TÓTH (1999 Košice) je laureátom viacerých súťaží pre mladých začínajúcich autorov, študuje estetiku a výchovu k občianstvu. V časopise Slovak Roses vedie rubriku s názvom Biely list, ktorá prezentuje začínajúcich autorov alebo hlasy v literatúre ešte nepočuté. Publikoval v časopisoch Vertigo, Dotyky, Rozum. Žije v dome poézie, ale občas navštívi aj dom prózy. Pri písaní svojej debutovej knihy si uvedomil, že každý ukrývame príbehy, ktoré nám vôbec nepatria.

Peter Takáč – Už len nejaké MY nás môže zachrániť. Eseje o marxizme a marxistoch

horskalucerna

9,90 Eur, 100 strán, 13,5×20 cm, ISBN 978-80-69024-04-5

„V 90. rokoch niekto na sochu Marxa a Engelsa v Berlíne nasprejoval nápis – Wir sind unschuldig/My sme nevinní. Chcel tým zrejme povedať, že teoretici komunizmu nie sú zodpovední za zločiny režimu, ktorý sa nimi inšpiroval.“

Čo všetko sa udialo v mene Marxa? Na pozadí historických udalostí, intelektuálnych dejín 20. storočia a vybraných filozofov autor ukazuje, čo z marxizmu bolo zodpovedné za krach marxizmu, ale tiež ako sa vždy nanovo a revolučne pokúša rehabilitovať nielen ako metóda, ale aj spoločenská prax pri stále sofistikovanejších formách útlaku. V závere ponúka nový pohľad na to, prečo je MY dnes, v ére fosílnej ekonomiky a klimatickej krízy, opäť potrebné.

PETER TAKÁČ (1984 Košice) je filozof a publicista, doktorandské štúdium z filozofie absolvoval na Pedagogickej fakulte na Karlovej univerzite v Prahe u Michaela Hausera. Venuje sa sociálnym a enviromentálnym témam, problému ideológie a filozofii Slavoja Žižeka. Je autorom knihy Žižek a tí druhí. Ideológia v post-ideologickej dobe (2023) a spolueditorom publikácie Slavoj Žižek a kritika ideológie (2019). Publikuje v Pravde, Listoch, Knižnej revue a SOK-u, Sdružení pro levicovou teorii.

Gabriela Kisová – Listy z pevniny

horskalucerna

9,90 Eur, 17×12 cm, ISBN 978-80-69024-03-8

„Tvoje tmavé rána a studené noci ma vyčerpali. Si ako začiatok konca a to sa mi nepáči, pretože začiatky by mali byť plné slnka“.

Grafická kniha je korešpondenciou s rokom, v ktorom sa mladá žena vysporiadava so smrťou svojej mamy. Ako autorka a ilustrátorka v nej debutuje kurátorka a teoretička vizuálneho umenia Gabriela Kisová, ktorá si roky kreslila a písala pre seba. Príbeh je nakreslený expresívnou čiernou tužkou a vyrozprávaný lyrickou skratkou, v ktorej sa jej darí zachytiť komplexnú ľudskú emóciu. Listy sú adresované jednotlivým mesiacom a v nich aj antickým božstvám, ktoré stále dokážu rámcovať náš pohyb v kultúre, aj v kultúre trúchlenia. Listy z pevniny sú snahou zachytiť miesto, o ktoré sa dá v takýchto chvíľach oprieť.

GABRIELA KISOVÁ (1978 Košice) vyštudovala výtvarnú výchovu na univerzite v Prešove, vedu o výtvarnom umení, sociológiu a nemeckú literatúru na univerzite v Konstanz a doktorát z teórie umenia získala na VŠVU v Bratislave. Ako diplomovú prácu vytvorila dve autorské knihy, občasne ilustrovala, nikdy neprestala kresliť. Desať rokov pôsobila ako galeristka, učila dejiny umenia, dva roky pracovala vo vydavateľstve Kalligram. Ako editorka spolupracovala na viacerých publikáciách o súčasnom umení, jej články vyšli v časopisoch Profil, Flash Art, Art SK/CZ, KinoIkon a na portáloch Denník N a Artalk.cz.

Katarína Rybnická – Psia kniha

horskalucerna

5,90 Eur, 13,5 x 13,5 cm, ISBN 978-80-69024-00-7

Zázemie grafičky a ilustrátorky Kataríny Rybnickej je v grafickom dizajne, v jej ilustráciách sa tak nevyhnutne objavuje úzky vzťah medzi slovom a obrazom. V knižke Psí život vytvorila nie jedného, ale hneď niekoľkých psov. Všetko je tu prispôsobené najmladšiemu čitateľovi. Psia kniha jednoducho ukazuje, čím sa od seba líšia malý a veľký či suchý a mokrý pes. Kniha nie je len knihou, ale aj hrou a prostriedkom na vymýšľanie si nových príbehov s Vašimi deťmi. Psia kniha bola finalistkou Národnej ceny za dizajn, rovnako finalistkou výstavy Well Designed Book v Katowiciach.

KATARÍNA RYBNICKÁ (1993 Sobrance) je grafická dizajnérka a ilustrátorka. Študovala grafický dizajn v Košiciach, v Krakove a Katoviciach. V roku 2016 bola finalistkou ilustračnej súťaže pre detskú literatúru Nordicus. Ilustrovala knihu rozprávok v šarištine, ktoré zozbieral etnológ Ján Lazorik Dze bulo tam bulo a knihy V.Staviarskeho Záchytka, Kivader, Kšeft. Kniha Záchytka získala v roku 2017 ocenenie Najkrajšia kniha roka. Je lektorkou grafických kurzov v Šopa gallery v Košiciach. Vo svojom dizajnérskom štúdiu KATKAT sa venuje editorial dizajnu a dizajnu publikácií a ilustrácií.

Maroš Rovňák – Ostrovy nikoho

horskalucerna

9,90 Eur, 144 strán, 13,5×20,5 cm, ISBN 978-80-69024-01-4

„Cintorín, ktorý tu bol vybudovaný na Ostrove Sv. Michala v roku 1807, tri roky po vydaní Napoleonovho dekrétu vykazujúceho cintoríny mimo mesta, snáď najzreteľnejšie reprezentuje izoláciu, do ktorej mŕtvych uvrhlo 19. storočie pod vplyvom osvietenských myšlienok.“

Ústrednou témou knihy Ostrovy nikoho je postoj západnej kultúry k smrti, ktorá prešla v 18. storočí zásadnou premenou. Vizuálny umelec Maroš Rovňák sa venoval umeleckému výskumu posunu v našom vnímaní smrti od obdobia osvietenstva, ktoré podnietilo v Európe vznik moderných cintorínov a túto tému aj fotograficky mapoval na vybraných európskych aj slovenských cintorínoch 19. storočia. Kniha prináša veľmi živý text, pozostávajúci z jeho úvah, rešerší a postrehov z jeho umeleckého výskumu. Hypomnemata je odkazom na antickú tradíciu písania, ktorú aktualizoval Michel Foucault v starosti o seba. Fragmentárne úvahy na pomedzí disciplín estetiky, teórie architektúry a histórie, literatúry, filozofie a vizuálneho umenia spája bytostný záujem o niečo, čo posledných dvesto rokov odoláva našej predstavivosti. Kniha je doplnená súborom autorových fotografií.

MAROŠ ROVŇÁK (1972 Sobrance) je multimediálny a interdisciplinárny umelec. Jeho raná tvorba bola venovaná hlavne téme rodovej rovnosti a LGBTQ komunite. Jeho Korzety (2001) venované homofóbnym politikom a cirkevným predstaviteľom boli zaradené do publikácie Queer!? Visual Arts in Europe 1969–2019. V posledných rokoch sa venuje téme postoja západnej kultúry k smrti, ktorú spracoval aj v multimediálnych performanciách Asile de Nuits (2013), 10 000. Evanjelium pre ruže (2014) a Línia matky (2022).

Vladimír W. Rosenfeld – Noemov stôl

horskalucerna

7,90 Eur, 56 strán, 16,5×14 cm, ISBN 978-80-69024-02-1

„Sadili ministromy, semienka alebo vetvičky do plastových kvetináčov, do obalov od tofu, do polystyrénového termoboxu, do starých hrncov a panvíc, do igelitových tašiek, do krabíc od mlieka, no skrátka do kadečoho.„

Adaptovaný biblický príbeh, v ktorom si Noem stavia obrovský stôl pre rastliny, aby ich zachránil pred potopou, vznikol po hurikánoch a je inšpirovaný ekologickým hnutím aj mobilnou záhradou umelcov. Láskavý a poučný príbeh, ktorý napísal a rovnako aj ilustroval, je podľa neho aj pre dospelých, deti zasa učí hravým spôsobom o záhradkárčení a botanike. Príbeh je z jeho archívu (1999) a slovenskému čitateľovi sa tento autor knižne predstavuje po prvýkrát.

VLADIMÍR W. ROSENFELD (pôvodným menom Weiser) (1948 Moskva) umelecká postava 60-tych rokov, známy z filmového debutu Dušana Hanáka 322, emigroval v roku 1968 s manželkou poetkou a výtvarníčkou Oľgou Urminskou a usadili sa na Havaji, na Ostrove záhrad. Žil v prostredí amerických alternatívnych komún, venoval sa okrem iného aj šľachteniu rastlín. Jeho kresby a texty boli na Slovensku prezentované po revolúcii v časopise Rak.

Ivana Komanická – Zvádzanie rozumu

horskalucerna

11,90 Eur, 69 strán, 13×21,5 cm, ISBN 978-80-974405-9-6

„Dostala som pozvánku na ples, len ak by som šla ako debutantka, s Jane Austenovou“.

Básnická kniha o zlomenom srdci a možnosti druhej šance ako ich ponúka posledný román Jane Austenovej Persuasion (1818) je emocionálnou a intelektuálnou cestou, akousi stredoeurópskou ženskou Grand Tour alebo sentimentálnou cestou s literárnou hrdinkou knihy aj jej autorkou. Osobná skúsenosť sa vynára v kontraste so súčasnou imagináciou aj celou austenomániou. Dominantnú poetickú formu 18.storočia, epigram, ktorú Austenová využila vo svojom prozaickom písaní, autorka vracia späť do súčasnej poézie na reflektovanie klasických tém – sesterskej lásky, prílišnej citovosti a schopnosti zachovať si úsudok.

IVANA KOMANICKÁ (1973 Bardejov) je autorka, venuje sa umeniu a filozofii. Vyštudovala anglický jazyk a literatúru s filozofiou a modernú európsku filozofiu na univerzitách v Prešove a v Londýne. Pred tým, než sa naplno začala venovať písaniu učila na univerzite a spolupracovala s umelcami ako kurátorka. Vo svojom debute Pre teba sa postavím proti sebe (2018), pre ktorý tiež zložila soundtrack, sa vrátila k svojim prvým veršom a prepísala svoju umeleckú cestu. Nasledovala dvojjazyčne napísaná Poézia pre dvoch. Poetry for Two (2021).